V rokoch 2015-2016 som pracoval v Bratislave. Fenomén streetfoodu a jednorazového plastového príboru práve kulminoval. Začali sa mi po vreckách hromadiť plastové vidličky a bolo mi ľúto ich vyhodiť po jednom použití. Preto som sa rozhodol, že im dám ešte jednu šancu.

Začal som s nimi kreatívne pracovať a dokumentovať ich v nových konextoch a uverejňovať ich na facebooku pod názvom "inštalácia na dnes". Okrem rýchlych statických fotografií zaznamenávaných mobilom vznikali aj krátke videá.

Vznikla zbierka banálnych, aranžovaných i rodinných fotografií a videí, ktoré sa stali akýmsi záznamom môjho ročného spolužitia s plastovými vidličkami. Chcel som poukázať na ich skrytú vznešenosť a krásu a zároveň hlúposť, ktorá sa skrýva za ich existenciou.

Neskôr sa mi túto zbierku podarilo inštalovať namiesto pôvodne dohodnutého Prezidentského salónika do hlavnej haly na Hlavnej stanici v Bratislave, rovno pod nos všetkým náhodným i pravidelným cestujúcim. Inštalácia vo vizuálnom smogu stanice nenápadne prečkala niekoľko rokov, až kým ju v rámci "okrášlenia" stanice pred majstrovstvami sveta v hokeji neodstránili.

Kurátorkou výstavy v roku 2016, Stories of thousand and one-time fork v Prezidentskom salóniku, bola v rámci Nomadic Arts Festival Zuzana Duchová.

Kolekcia fotografií bola neskôr prostredíctvom videa prezentovaná aj v Umeleckej Besede Slovenska a ďalších galériách.

Príbehy 1000+1 razovej vidličky