220-Miháliková-Alexandra-1

Keď bola založená obchodná cesta z Považia do Nitry smerom na Hlohovec a Zbehy, nechal Mikuláš Kont v roku 1350 vybudovať prvý drevený most cez Váh. Ten v priebehu stáročí menil svoj tvar a miesto. V Hlohovci sa vystriedalo niekoľko typov mostných konštrukcií – od tých najjednoduchších, drevených, cez secesne zdobené až po novodobé betónové mosty. Mostní stavitelia využívali najnovšie technológie výstavby danej doby a upevňovali tak významnú obchodnú cestu.Mosty nám pred očami otvárajú rozsiahlu históriu mesta a dovoľujú nám pozrieť sa bližšie. Jeden z nich svojho času plnil funkciu hraničného bodu medzi Uhorskom a Osmanskou ríšou. Iný upriamoval cestu priamo na Hlohovský zámok, ktorý Jozef Erdődy prebudoval z podoby stredovekého hradu na honosné sídlo. Vďaka spojeniu oboch brehov rieky Váh pricestovali do Hlohovca mnohé významné osobnosti histórie. Jedným z nich bol dokonca cisár František Jozef I., na ktorého návštevu sa všetci patrične pripravovali. Svedčia o tom i zapísané spomienky grófky Heleny Erdődy.„NA JESEŇ 1891 SA MALI V OKOLÍ HLOHOVCA USKUTOČNIŤ CISÁRSKE MANÉVRE A NÁŠ ZÁMOK BOL VYHLIADNUTÝ ZA DVORNÝ TÁBOR JEHO VELIČENSTVA. VIAC AKO DVA TÝŽDNE PRED PRÍCHODOM PANOVNÍKA SA ZJAVIL NEČAKANE Z VIEDNE OCHRANCA DVERÍ SO SKUPINOU UMÝVAČOV. PYŠNÝM KROKOM PREŠIEL SIENE URČENÉ PRE CISÁRA A IHNEĎ NECHAL PRESTAVAŤ NÁBYTOK. NOVÉ USPORIADANIE SA JEHO PÁNOVI VÔBEC NEPÁČILO A NAKONIEC VŠETKO SKONČILO NA PÔVODNOM MIESTE. LEN ČO ZMIZOL TENTO NÁBYTKOVÝ UMELEC, OBJAVILA SA ĎALŠIA POHROMA S PRILIEHAVÝM PRIEZVISKOM BRENNESSEL (ŽIHĽAVA). PREDSTAVIL SA AKO DVORNÝ DODÁVATEĽ KACHLÍ A HNEĎ ZAMIERIL DO KUCHYNE. TAM VYSVETĽOVAL, ŽE NÁŠ PRVOTRIEDNY KRB MUSÍ ZMIZNÚŤ A NA JEHO MIESTE BUDE STÁŤ JEHO MAJSTROVSKÉ DIELO. PO DLHÝCH HÁDKACH SME PRIŠLI KU KOMPROMISU, ŽE SÍCE MÔŽE POSTAVIŤ SVOJ KRB, ALE PO ODCHODE DVORA HO ROZOBERIE A POSTAVÍ ZNOVU STARÝ. AKÁ DOBRÁ TO BOLA DOHODA! ČOSKORO SA UKÁZALO, ŽE NOVÝ KRB JE NATOĽKO NEBEZPEČNÝ, ŽE POČAS JEHO TRVANIA MUSEL BYŤ NA STRECHE NEUSTÁLE HASIČ A POLIEVAL ROZŽERAVENÝ KOMÍN, ABY NEVZNIKOL POŽIAR.“Mosty, či ich pozostatky, ktoré sa zachovali až do dnešnej doby, by vedeli vyrozprávať množstvo príbehov, ktorých boli očitými svedkami. Veď aj posledný cestný most z roku 1964 je postavený približne nad trasou úplne prvého mosta spájajúceho Hlohovec. Dal by sa však nazvať i slovenským unikátom. O tom však možno až pri návšteve Hlohovca.Niekoľko z nich bolo spálených, vyhodených do vzduchu, či zrútených. No ľudia vždy túžili cestovať, objavovať a spoznávať. Preto sa určite kruh mostov vedúcich za krásami a pamiatkami kraja, úrodnej nížiny, na brehoch rieky Váh neuzavrel.