220-Miháliková-Alexandra-1

Keď bola založená obchodná cesta z Považia do Nitry smerom na Hlohovec a Zbehy, nechal Mikuláš Kont v roku 1350 vybudovať prvý drevený most cez Váh. Ten v priebehu stáročí menil svoj tvar a miesto. V Hlohovci sa vystriedalo niekoľko typov mostných konštrukcií – od tých najjednoduchších, drevených, cez secesne zdobené až po novodobé betónové mosty. Mostní stavitelia využívali najnovšie technológie výstavby danej doby a upevňovali tak významnú obchodnú cestu. Mosty nám pred očami otvárajú rozsiahlu históriu mesta a dovoľujú nám pozrieť sa bližšie. Jeden z nich svojho času plnil funkciu hraničného bodu medzi Uhorskom a Osmanskou ríšou. Iný upriamoval cestu priamo na Hlohovský zámok, ktorý Jozef Erdődy prebudoval z podoby stredovekého hradu na honosné sídlo. Vďaka spojeniu oboch brehov rieky Váh pricestovali do Hlohovca mnohé významné osobnosti histórie. Jedným z nich bol dokonca cisár František Jozef I., na ktorého návštevu sa všetci patrične pripravovali. Svedčia o tom i zapísané spomienky grófky Heleny Erdődy. „NA JESEŇ 1891 SA MALI V OKOLÍ HLOHOVCA USKUTOČNIŤ CISÁRSKE MANÉVRE A NÁŠ ZÁMOK BOL VYHLIADNUTÝ ZA DVORNÝ TÁBOR JEHO VELIČENSTVA. VIAC AKO DVA TÝŽDNE PRED PRÍCHODOM PANOVNÍKA SA ZJAVIL NEČAKANE Z VIEDNE OCHRANCA DVERÍ SO SKUPINOU UMÝVAČOV. PYŠNÝM KROKOM PREŠIEL SIENE URČENÉ PRE CISÁRA A IHNEĎ NECHAL PRESTAVAŤ NÁBYTOK. NOVÉ USPORIADANIE SA JEHO PÁNOVI VÔBEC NEPÁČILO A NAKONIEC VŠETKO SKONČILO NA PÔVODNOM MIESTE. LEN ČO ZMIZOL TENTO NÁBYTKOVÝ UMELEC, OBJAVILA SA ĎALŠIA POHROMA S PRILIEHAVÝM PRIEZVISKOM BRENNESSEL (ŽIHĽAVA). PREDSTAVIL SA AKO DVORNÝ DODÁVATEĽ KACHLÍ A HNEĎ ZAMIERIL DO KUCHYNE. TAM VYSVETĽOVAL, ŽE NÁŠ PRVOTRIEDNY KRB MUSÍ ZMIZNÚŤ A NA JEHO MIESTE BUDE STÁŤ JEHO MAJSTROVSKÉ DIELO. PO DLHÝCH HÁDKACH SME PRIŠLI KU KOMPROMISU, ŽE SÍCE MÔŽE POSTAVIŤ SVOJ KRB, ALE PO ODCHODE DVORA HO ROZOBERIE A POSTAVÍ ZNOVU STARÝ. AKÁ DOBRÁ TO BOLA DOHODA! ČOSKORO SA UKÁZALO, ŽE NOVÝ KRB JE NATOĽKO NEBEZPEČNÝ, ŽE POČAS JEHO TRVANIA MUSEL BYŤ NA STRECHE NEUSTÁLE HASIČ A POLIEVAL ROZŽERAVENÝ KOMÍN, ABY NEVZNIKOL POŽIAR.“ Mosty, či ich pozostatky, ktoré sa zachovali až do dnešnej doby, by vedeli vyrozprávať množstvo príbehov, ktorých boli očitými svedkami. Veď aj posledný cestný most z roku 1964 je postavený približne nad trasou úplne prvého mosta spájajúceho Hlohovec. Dal by sa však nazvať i slovenským unikátom. O tom však možno až pri návšteve Hlohovca. Niekoľko z nich bolo spálených, vyhodených do vzduchu, či zrútených. No ľudia vždy túžili cestovať, objavovať a spoznávať. Preto sa určite kruh mostov vedúcich za krásami a pamiatkami kraja, úrodnej nížiny, na brehoch rieky Váh neuzavrel.