351-Vrzala-Róbert-1

Návrh risografiky na tému Trnavský kraj príbehov : Piešťany a okolie

RUŽOVÝ MLYN Piešťany sú kúpeľné mesto na Slovensku, sídlo okresu a mnohých vedeckých inštitúcií. Je medzinárodným strediskom liečby reumatických chorôb a významným regionálnym centrom kultúry, školstva, športu a rekreácie. Hospodárstvo mesta je závislé od liečebnej starostlivosti, turistického ruchu, elektrotechnického, strojárskeho a potravinárskeho priemyslu. Potravinársky priemysel bol významný aj v histórii mesta. Piešťany boli počas 1. svetovej vojny plné ranených vojakov a mesačné prídely potravín chodili oneskorene. Vtedy sa významná rodina Winterovcov rozhodla problém vyriešiť a v roku 1916 nechala postaviť veľký mlyn. Na jeho výstavbe pracovali vojnoví zajatci z Ruska, Talianska a Srbska. Pôvodnú secesnú stavbu realizovali podľa projektu inžinierov A. Bachracha a A. Harsányiho. Mlyn dostal názov po dcére Ľudovíta Wintera, Rószi, slovensky Ruženin. Meno sa neujalo, časom sa mu začalo hovoriť Ružový mlyn. Pravdepodobný dôvod na premenovanie mohla byť i ruža v logu mlyna, ktorá symbolizovala prosperitu mlynárstva. Trojružu vidno aj na zachovaných stĺpoch mlynu. Druhá svetová vojna mala na mlyn ťažký dopad. Ľudovít Winter skončil v koncentračnom tábore a Ružový mlyn arizovali fašisti ako židovský majetok. Winter po návrate mlyn opäť rozbehol, ale v roku 1948 mu ho zase vzali komunisti. Ružový mlyn je piešťanskou ikonou a historickým skvostom. Po roku 2000 bola ukončená posledná výroba a prázdny mlyn chátral. V roku 2008 mal byť vyhlásený za národnú pamiatku, ale podarilo sa to až neskôr v roku 2013. V roku 2019 sa osud Ružového mlyna zmenil a z chátrajúcej stavby sa stal obytný komplex, ktorý bude slúžiť obyvateľom Piešťan a pomôže rozprúdiť život v tejto lokalite pri železničnej stanici. Obyvatelia Ružového mlyna sa tak stanú súčasťou piešťanskej mlynárskej tradície, na ktorú sa nikdy nezabudne. Pamätníci dodnes spomínajú, že byť zamestnancom Wintera v Ružovom mlyne, nebola práve prechádzka ružovou záhradou. Napriek histórii mlyna plného paradoxov  na tomto mieste uzrel svetlo sveta chutný a posilňujúci  BB puding v roku 1947. BB puding sa v priebehu 66 rokov stal legendou. Od polovice 90. rokov vyrába BB puding spoločnosť Dr. Oetker, ktorá sa takto stala hrdým pokračovateľom jeho výroby. BB puding bolo možné dostať iba v lekárňach, neskôr v obchodoch. A tento jedinečný puding s veľmi vyváženou receptúrou sa v nezmenenej podobe vyrába dodnes. Technika a inšpirácia: Pri tvorbe grafiky som použil techniku linorytu v kombinácii s akvarelom. Zvolil som ručný a pomerne náročný spôsob spracovania, ktorý má v prenesenom význame symbolizovať  neľahké  pracovné podmienky, ktoré boli pre prácu v mlyne príznačné. Linoryt je grafická technika spočívajúca vo vyrytí negatívneho obrazu do linolea. Zrkadlový obraz sa vyrýva pomocou rydiel a na vytvorený obraz sa valčekom nanáša farba. Nakoniec sa linoryt otláča na papier. Ružový mlyn som si vybral pre jeho pestrú, aj keď nie vždy “ružovú” históriu. Rovnako sa mi páči jeho architektúra, ktorá sa napriek dvom svetovým vojnám zachovala až do dnes. To znači o jeho sile, či už o stavbe samotnej, alebo ako objekt histórie, ktorú si treba pripomínať. Zároveň som nostalgicky zakomponoval do kompozície grafiky ikonický produkt BB puding, ktorý vznikol práve v tomto mlyne. Som rád, že som mohol spracovať práve túto tému. Spojenie spomienok z detstva v podobe pudingu, kus histórie, architektúra ktorá ma vždy inšpiruje a fascinuje. Ružový mlyn by mal byť príkladom, ako sa dajú zachrániť historicky dôležité priemyselné budovy, pretvoriť ich napríklad na obytné priestory, ako v tomto prípade a tak ich zachovať ďalším generáciám.