051-Daneková-Adriána-1

Keď pred deväťdesiatimi rokmi Štefan Hulman-Petrech oral svoje pole pri Moravanoch nad Váhom, vyoral malú sošku ženskej postavy. Nazval ju “panenka” a opatroval ju v hrnčeku v šuflíku. Tajuplné figúrky ženského tela boli uctievané od nepamäti. Nazývajú sa venuše a pochádzajú z doby kamennej. Tá moravianska má 7,5 cm a je vyrezaná z mamutieho kla. Od Štefana však Panenku vydrankal nákupca dreva. Dal mu za ňu len dve fotografie postáv v dobovom pracovnom odeve. Nákupca dal sošku na posúdenie nemeckému archeológovi, ktorý Moraviansku venušu poslal do parížskeho Múzea človeka. Expertíza potvrdila; že soška je pravá. Má približne 23 OOO rokov a patrí medzi najstaršie prejavy ľudského umenia v strednej Európe. Jej historická hodnota je tak veľká, že ju nieje možné vyčísliť. Na Slovensko sa však Moravianska venuša vracia až v roku 1967 zásluhou archeológa Juraja Bártu. V roku 2021 si táto grafika kladie otázku ako sprostredkovať ideál ženskej krásy z doby kamennej dnešným ľuďom. Podoba Moravianskej venuše je prenesená do prítomnosti súčasnými výrazovými prostriedkami. Vznikli dve grafiky, Venuša denná a Venuša nočná. Venuša súčastnosti je jemná, má rada ružovú a nehambí sa za to. Je elegantná, temperamentná, slobodná … v noci iná ako cez deň. A je to tak v poriadku, je hrdá na to kým je. Venuša je symbolom a oslavou ženskosti a krásy .